MAPY STAROSTLIVOSTI V
CHIRURGICKOM OŠETROVATEĽSTVE
Podľa Škrla, Šrlová ( 2003, s. 202-206), Koňošová (In Žiaková et al.2009, s. 62), Mesárošová (In Vörösová, 2011, s. 22-24) mapy starostlivosti vznikli ako prirodzený následok rýchleho rozvoja ošetrovateľskej profesie a dramatických zmien v organizácii zdravotníctva. Mapy pomáhajú sestrám vykonávať svoju prácu rýchlejšie, lacnejšie, kvalitnejšie, efektívnejšie a účelnejšie. Mapy starostlivosti boli do klinickej praxe etablované koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov vo Veľkej Británii a v USA a čoraz viac sa používajú v celom vyspelom svete. Mapy starostlivosti (care maps) zahrňujú skupinu flexibilných nástrojov a existuje pre ne veľa synonymov, napr. klinické mapy, cesty integrovanej starostlivosti, cesty multidisciplinárnej starostlivosti, cesty, založené na spolupráci v starostlivosti (clinical pathways, critical pathways) a pod. Mapy starostlivosti predstavujú racionálny a elegantný prístup k problému rapídne a nekontrolovateľne narastajúcich nákladov v zdravotnej starostlivosti. Používajú sa v prípadoch, keď je diagnóza jasná, proces poskytovanej starostlivosti je rutinný, problém však predstavuje variabilita poskytovanej starostlivosti. Mapy starostlivosti sú štruktúrované, multidisplinárne plány starostlivosti na podporu klinických usmernení a protokolov. Sú určené na podporu klinického riadenia starostlivosti, klinického a non-klinického riadenia zdrojov, klinického auditu a finančného riadenia. Poskytujú podrobné usmernenia pre každú etapu starostlivosti u špecifickej skupiny pacientov v danom časovom období a zahŕňajú podrobnosti o jej priebehu a výsledkoch. Mapy starostlivosti majú za cieľ zlepšiť najmä kontinuitu a koordináciu starostlivosti v rôznych odboroch a odvetviach. Mapa starostlivosti je tabuľka alebo vývojový diagram (flow chart), vytvorený pre špecifickú diagnózu či procedúru. Ako klinická cesta má štyri hlavné zložky: časová os, kategórie starostlivosti alebo činností a ich zásahy, kritériá výsledku stredne a dlhodobom horizonte a rozptyl záznamu (aby boli možné výnimky, ktoré majú byť dokumentované a analyzované). Používa sa 5 – 6 stavebných blokov so všeobecne uznávanými symbolmi v danom prostredí. Pre každý deň očakávanej (najčastejšie štatisticky priemernej) hospitalizácie je rozpracovaný plán, ktorý navrhuje akcie pre určité dimenzie zdravotnej starostlivosti. Mapa starostlivosti sa obyčajne triedi do kategórií podľa diagnózy pacienta, ktorá indikuje dĺžku jeho pobytu, riadi sa pravidlami každodennej starostlivosti a očakávanými výsledkami. Tieto kategórie sú špecifikované pre každý deň a patria k nim: konzultácie, diagnostické testy, liečebné výkony, podávanie liekov (medikácie), monitoring/sledovanie, procedúry, aktivity/pohybový režim, výživa/stravovanie, edukácia, plánovanie prepustenia a predpokladané výsledky. Je možné pridať ďalšie činnosti, intervencie a kategórie a je možné ich uvádzať v rôznom usporiadaní a kombináciách. Mapy starostlivosti sú označované aj ako klinické pracovné plány pre manažment výsledkov. Dajú sa úspešne aplikovať napríklad pri nekomplikovanom infarkte myokardu, hypertonickej kríze, cievnej mozgovej príhode, chemoterapii a podobne. Keď sa vyberie špecifická populácia pacientov, mali by sa stretnúť kľúčoví pracovníci tímu, ktorí sa zúčastňujú medicínsko-ošetrovateľskej starostlivosti. Tím vytvorí návrh mapy starostlivosti z aspektu kvality ošetrovateľskej a lekárskej starostlivosti so zreteľom na ekonomické možnosti. Mapy sa líšia od klinickej praxe samostatných pokynov, protokolov a algoritmov tým, že sú komplexné, využívané multidisciplinárnym tímom a zameriavajú sa na kvalitu a koordináciu starostlivosti. Poskytujú prehľad o štandardnej starostlivosti, ktorá má byť poskytnutá špecifickej skupine pacientov podľa diagnózy. Zahrňujú multidisciplinárne diagnózy a intervencie, ako sú ošetrovateľské problémy, kombinované ošetrovateľské a lekárske intervencie a kľúčové činnosti, ktoré musia byť pacientovi poskytnuté, aby mohol byť v určený deň prepustený. Zjednocujú zásady dokumentácie medicínskych a ošetrovateľských ordinácií v dokumentácii. Použitím máp starostlivosti je možné znížiť mnoho komplikácií, odchýlok od očakávaných výsledkov starostlivosti, spotrebu zdrojov, znižovať riziko chýb, zlepšovať výučbu pacientov a ich celkovú spokojnosť. Význam mapy starostlivosti podľa Mesárošovej (2011, s. 22-24), Koňošovej (2005, s. 106-107; 2007, s. 105), Vörösovej , Boledovičovej (2004, s. 5-7): Mapy starostlivosti pomáhajú šetriť zdroje, zvýšiť efektivitu a zlepšiť výsledky starostlivosti nasledujúcim spôsobom:
Mapy starostlivosti slúžia ako pomôcka pri poskytovaní starostlivosti počas celých 24 hodín každého dňa očakávanej dĺžky hospitalizácie, preto v nej musia byť zahrnuté potrebné intervencie všetkých disciplín. Zo začiatku je vhodné, aby si pracovisko vypracovalo mapy starostlivosti pre niekoľko významných populácií pacientov, pacientov s vysokými nákladmi, vysokou frekvenciou. Výhody a využitie máp starostlivosti zvyšuje využitie ďalších nástrojov ako sú klinické návody a algoritmy. Za takéto môžeme považovať napr. klasifikačné systémy ošetrovateľstva NANDA, NIC, NOC, ktoré sa v mapách starostlivosti dajú využiť ako klinický návod pre určenie potrieb pacientov, ošetrovateľských intervencií či očakávaných výstupov. Cieľom týchto nástrojov je pomôcť sestrám pri výbere správnej liečby a starostlivosti, v pravom čase, na správnom mieste, v správnom poradí a s najlepším využitím zdrojov. Ukážka mapy ošetrovateľskej starostlivosti u pacienta s kolostómiou |