Ošetrovateľské postupyv chirurgii
Manažment perioperačnej ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta v hrudníkovej chirurgii

ZÍSKANIE PREHĽADU O PRÍSLUŠNÝCH DIAGNOSTICKÝCH ÚDAJOCH (LABORATÓRNYCH PARAMETROV A ZOBRAZOVACÍCH VYŠETRENÍ)

Prehľad predoperačných laboratórnych vyšetrení
  • základné laboratórne vyšetrenia krvi: krvný obraz, hemokoagulačné faktory, krvná skupina a Rh faktor, biochemické vyšetrenie hladiny sodíka, draslíka, chloridov, kreatinínu, močoviny, AST, ALT, ALP, GMT, glukózy,
  • vyšetrenie moču chemicky, biochemické vyšetrenie močového sedimentu,
  • vyšetrenie acidobazickej rovnováhy.
Zobrazovacie vyšetrenia
  • RTG vyšetrenie hrudníka, zadopredná projekcia,
  • Bronchoskopia,
  • Počítačová tomogrfia (CT) vyšetrenie,
  • Magnetická rezonancia (MR) vyšetrenie.
Vyšetrenie funkčnej kapacity
-    tolerancia záťaže anamnesticky (kardiopulmonálna rezerva) 
Stanovenie funkčnej kapacity sa považuje za najdôležitejší krok pri odhade predoperačného kardiálneho rizika. Podľa ACC/AHA (American College of Cardiology/ American Heart Association) hodnotíme metabolické ekvivalenty (METs). Tradičným testom je chôdza po schodoch. Pacient si môže zvoliť vlastné tempo, ale chôdzu nesmie prerušiť. Dokumentuje sa počet schodov alebo poschodí, ktoré pacient prešiel bez zastavenia. Akceptovanou hodnotou je 6 min chôdza (SpO2 < 4%), 2 poschodia, 15-20 schodov vysokých 15 cm. Neschopnosť vyjsť 2 poschodia je vysokorizikovým ukazovateľom.
Jeden MET zodpovedá bazálnej metabolickej spotrebe kyslíka. Vyšetrovanie počas námahy poskytuje objektívne stanovenie funkčnej kapacity. Bez testovania je možne funkčnú kapacitu stanoviť na základe schopnosti vykonávať aktivity denného života. Ak vychádzame z predpokladu, že 1 MET predstavuje metabolickú aktivitu v pokoji, potom chôdza po schodoch do druhého poschodia vyžaduje 4 MET a namáhavý šport, ako je plávanie >10 MET. Neschopnosť vyjsť do druhého poschodia, alebo bežať na krátku vzdialenosť (< 4 MET) svedči o nedostatočnej funkčnej kapacite a je spojená so zvýšenou incidenciou pooperačných kardiálnych príhod. Po hrudníkovej operácii je nedostatočná funkčná kapacita spojená so zvýšenou mortalitou. Ak je funkčná kapacita nedostatočná alebo neznáma, predoperačnú stratifikáciu rizika a perioperačný manažment vo vzťahu k riziku operácie bude určovať prítomnosť a počet rizikových faktorov.
-  základné funkčné vyšetrenie pľúc
s vyšetrením základných pľúcnych objemov a kapacít spolu s FEV1, MVV (maximálna minútová ventilácia), RV/TLC (reziduálny objem/celková pľúcna kapacita), FVC (forsírovaná vitálna kapacita),
-    DLCO (difúzna kapacita pre oxid uhoľnatý)
(ppo > 40%), paO2 > 60 Torr, paCO2 > 45 Torr).

Za najvalídnejšie testy korelujúce s pooperačnými komplikáciami po resekcii pľúc sa pre oblasť pľúcnej mechaniky považuje FEV
1 (forsírovaný jednosekundový výdych), resp. jej predikčná pooperačná hodnota ppo FEV1 (predpokladaná postresekčná hodnota forsírovaného jednosekundového výdychu), pre pľúcne funkcie DLCO (difúzna kapacita pre oxid uhoľnatý), resp. jej predikčná hodnota ppo DLCO (predpokladaná postresekčná hodnota difúznej kapacity pre oxid uhoľnatý) a pre kardiorespiračnú rezervu VO2 max (spiroergometria s určením maximálnej konzumpcie kyslíka). U pacientov s ppo FEV1 > 40% sa respiračné komplikácie vyskytujú minimálne alebo vôbec. Pacienti s ppo FEV1 < 30% vyžadujú pooperačne ventilačnú podporu. Podobne i ppo DLCO využíva tie isté princípy hodnotenia ako FEV1, ppo DLCO < 40% koreluje so zvýšeným rizikom respiračných komplikácií. Referenčná hodnota pre VO2 max > 15 ml/kg/min.  

Rozsah predoperačného kardiálneho vyšetrenia musí byť prispôsobený klinickému stavu pacienta a urgentnosti stavu, ktorý si vyžaduje operáciu. Ak je potrebná neodkladná operácia, vyšetrenie musí byť obmedzené. Vo väčšine klinických situácií, odhad kardiálneho rizika vychádza z klinických charakteristík a typu operácie, hodnotí sa EKG záznam, RTG snímka hrudníka a laboratórne vyšetrenia. Pacienti s negatívnou kardiálnou anamnézou, dobrou toleranciou záťaže bez podozrenia na ICHS s normálnym EKG nevyžadujú ďalšie testy. Kardiologické vyšetrenie je potrebné u pacientov s veľkými (nestabilná angína pectoris, nedávny infarkt myokardu, chlopňová chyby, závažná arytmia) a strednými (stabilná angína pectoris, prekonaný infarkt myokardu, diabtes mellitus) prediktormi myokardiálnej ischémie. Pacienti s referenčnými hodnotami, resp. ľahko zníženými FEV
1 a DLCO nevyžadujú ďalšie testy. Pacienti so zníženými hodnotami FEV1 a DLCO musia byť podrobený ventilačno-perfúznej gamagrafii a spiroergometrii.  

Internetové odkazy:
http://www.lf.upjs.sk/ceea/doc2/4_Trenkler_Kardiaci.pdf