FYZICKÁ PRÍPRAVA
V rámci telesnej prípravy je dôležitá príprava gastrointestinálneho traktu, hygienická starostlivosť, zavedenie i. v. kanyly a príprava operačného poľa. Zaistenie invazívnych vstupov (zavedenie permanentného močového katétra, nazogastrickej sondy apod.) závisí od stavu dieťaťa a ordinácie lekára. Príprava gastrointestinálneho traktu Obmedzenie príjmu stravy a tekutín je dôležité v prevencii aspirácie a regurgitácie žalúdočného obsahu. U detí je nutné zladiť potrebu vyprázdneného žalúdka pred úvodom do anestézie s prevenciou rýchlo nastupujúcej dehydratácie. Pri určení dĺžky nevyhnutného hladovania treba prihliadať na charakter poslednej stravy a jej množstvo. Pri plánovaných výkonoch je posledné podanie tuhej stravy prípustné večer pred výkonom. U dojčiat je možné podať mliečnu strava s obsahom kravského mlieka 6 h pred výkonom a dojčenie je možné 4 h pred výkonom. Číre tekutiny (voda, čistý čaj, ovocné šťavy bez dužiny) sa môžu podávať 2 h pred úvodom do anestézie. Na zapitie predoperačnej medikácie je možné podať malé množstvo vody do 30 ml. V deň operačného zákroku nie sú vhodné ani žuvačky a u adolescentov prípadné fajčenie. Pred plánovaným operačným zákrokom je nutné dodržať aspoň 6 h od posledného príjmu sladkostí. Deň pred operáciou je potrebné dieťaťu zabezpečiť dostatočný príjem tekutín. Vo vybraných prípadoch je možné riziko aspirácie a regurgitácie eliminovať aj farmakologicky (antiemetiká, antacida a pod.), rutinne sa však tieto lieky nepodávajú. Vyprázdnenie hrubého čreva je indikované v závislosti od druhu operačného zákroku. Môže byť realizované formou klyzmy alebo perorálnym podaním vyprázdňovacích roztokov. Dávkovanie závisí od hmotnosti dieťaťa, prípravok sa užíva deň pred vyšetrením, dôležitý je príjem tekutín (Cvachovec, 2011, s. 3; Mixa, 2012, s.105; Janíková, Zeleníková, 2013, s. 35). Zabezpečenie cievneho prístupu Zabezpečenie cievneho prístupu je podmienkou intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti. Indikáciou k zavedeniu periférnej kanyly je aplikácia liekov (napr. antibiotická profylaxia), rehydratačná liečba, parenterálna výživa, podávanie krvi a krvných derivátov. Používajú sa kovové ihly s krídelkami (častejšia perforácia steny detskej žily, krátkodobé zavedenie) alebo plastové intravenózne kanyly. Pred venepunkciou je dôležitá je príprava dieťaťa v závislosti od veku. Na rozdiel od dospelých, u ktorých sa neodporúča venepunkcia v dolnej polovici tela z obavy pred tromboembolickými problémami, u detí je to možné. Podľa dostupnosti úspešnosti vpichu sa odporúča punkcia žíl na chrbte ruky, na priehlavku nohy, pred vnútorným členkom, žily v kubitálnej jame, na dlaňovej strane zápästia, žily na hlavičke. Pri realizácii venepunkcie je dôležité citlivé zaškrtenie končatiny (skôr prstami ako gumovým popruhom), aby sa predišlo blokovaniu arteriálneho zásobenia. Žilová stena je tenká a zvlášť zraniteľná u malých detí. Po fixácii zavedenej kanyly je dôležité sterilné krytie miesta vpichu transparentnou fóliou, a podľa potreby znehybnenie končatiny pripevnením na dlahu tak, aby nevznikli dekubity alebo prílišné zaškrtenie končatiny. Pri venepunkcii u detí sa môžu vyskytovať komplikácie ako podkožný hematóm (poranenie žily), luxácia kanyly (povytiahnutie zavedenej kanyly mimo lúmen žily napr. pri nepokoji dieťaťa), flebitída, vzduchová embólia. Pri náročných operačných výkonoch je potrebné zabezpečenie žilového vstupu zavedením centrálneho venózneho katétra (CVK). Indikáciou môžu byť hradenie veľkých strát intravaskulárneho objemu, podávanie hypertonických roztokov, meranie centrálneho venózneho tlaku a pod. Centrálne žilové katétre sa deťom zavádzajú vždy v celkovej anestézii. Veľkosť katétra a jeho dĺžka závisia od veku a vzrastu dieťaťa. Zavedené katétre sú fixované kožným stehom a sterilným krytím. Medzi obvyklé prístupy do centrálneho žilového riečiska patria vena jugularis interna (u detí s krátkym krkom sa miesto horšie ošetruje a častejšie môže vzniknúť infekcia alebo poškodenie), vena subclavia (dobré možnosti ošetrovania miesta vpichu), vena femoralis a menej často vena axillaris. U novorodencov sa môže použiť na prístup do centrálneho žilového systému kanylácia umbilikálnej žily. Po zavedení katétra je potrebné overiť jeho polohu RTG kontrolou. Úlohou sestry je príprava dieťaťa k punkcii centrálnej žily, príprava inštrumentária na sterilný stolík, asistencia pri punkcii, ošetrenie miesta vpichu po punkcii, príprava infúzií a obsluha infúznych púmp. Miesto vpichu centrálneho katétra preväzuje najmenej 1-krát denne, po celkovej hygiene dieťaťa. Sestra pracuje asepticky, dokumentuje dátum zavedenia periférnej intravenóznej kanyly, sleduje miesto vpichu a prípadné komplikácie (opuch, začervenanie, bolesť), vedie záznam o príjme a výdaji tekutín, monitoruje vitálne funkcie a podľa ordinácie lekára vykonáva odber biologického materiálu na vyšetrenie. Pri závažných operačných výkonoch môže byť indikovaná kanylácia periférnej artérie na kontinuálne meranie krvného tlaku a na odber arteriálnej krvi na vyšetrenie krvných plynov a vyšetrenie acidobázickej rovnováhy. Najčastejšie sa využíva artéria radialis (Mixa, 2005, s. 35-40; Fendrychová, 2005, s. 332-341).  |