Ošetrovateľské postupyv chirurgii
Perioperačná ošetrovateľská starostlivosť o detského pacienta v chirurgii

PSYCHICKÁ PRÍPRAVA

    
Po rozhodnutí o nutnosti chirurgického zákroku by mala byť psychická predoperačná príprava vedená premyslene a systematicky, je súčasťou dlhodobej predoperačnej starostlivosti. Psychologická intervencia pozostávajúca zo systematickej prípravy, nácviku nadchádzajúcich udalostí a podpornej starostlivosti je efektívnejšia ako jednorazové stretnutie alebo podporná starostlivosť bez systematickej prípravy. Dieťaťu aj rodičom je potrebné prístupnou formou zdôrazniť dôvody operácie, upokojiť ich a rodičov edukovať ako majú postupovať v ďalšej príprave. Rodičia majú hovoriť o budúcom operačnom zákroku pokojne, povzbudivo, vystríhať sa rozrušenia a prejavov ľútosti nad dieťaťom. Dôležité je nič nemeniť vo výchovnom prístupe, v požiadavkách na dieťa, v plnení povinností, aby u dieťaťa nevznikla neistota, že hrozí niečo vážne a nebezpečné. Psychická predoperačná príprava dieťaťa musí byť prispôsobená vývinovej úrovni dieťaťa (Ondriová, Sinaiová, 2011, s. 262; Algren, Arnow, 2007, s. 1091).

Batolivý vek (1 – 3 roky)
     Batoľatá nechápu pojem času, preto je najlepšie povedať o operácii 1 – 2 dni pred zákrokom, nedávať im príliš veľa času na rozmýšľanie. Aby dieťa malo pocit kontroly, môžeme mu dovoliť vybrať si obľúbenú hračku, zvieratko alebo iný obľúbený predmet, ktorý si chce zobrať do nemocnice. Tento predmet môže pomôcť dieťa utešiť, ak nebude môcť byť s blízkou osobou. Pre batoľatá je normálne, že môžu meniť správanie pred alebo po zákroku, preto je dôležité, aby rodičia aj personál ostali pokojní a trpezliví.
     V príprave treba myslieť na to, že dieťa sa môže obávať odlúčenia od blízkej osoby, môže si myslieť, že pobyt v nemocnici je trest za niečo zlé čo urobilo, môže sa obávať zdravotníckych zariadení. Dieťa v tomto období reaguje na odlúčenie od blízkych osôb najnegatívnejšie, preto ho treba upokojiť a uistiť o prítomnosti blízkej osoby, a že zákrok nie je trest.

Predškolský vek (4 – 5 rokov)
     O operačnom zákroku je vhodné dieťaťu povedať 3 – 4 dni dopredu. Dieťa v tomto veku je zvedavé a chce vedieť, čo môže očakávať, preto mu treba operáciu vysvetliť pomocou jednoduchých slov bez zbytočných detailov. Je normálne, že deti v predškolskom veku majú fantáziu týkajúcu sa hospitalizácie, keď nevedia čo môžu očakávať, využívajú svoju predstavivosť a môžu si predstaviť veci, ktoré sú oveľa horšie ako samotná operácia. Dieťa sa môže obávať poškodenia tela. Predškoláci si často myslia, že urobili niečo, čo spôsobilo operáciu alebo mohlo nahnevať ich opatrovateľov. Je dôležité povedať dieťaťu, že operačný zákrok nie je vinou dieťaťa a je v poriadku, aby dieťa povedalo o tom ako sa cíti, môže plakať, môže mať strach. Čítanie kníh s obrázkami so zdravotníckou problematikou je pre dieťa v predškolskom veku dobrý spôsob na vyjadrenie pocitov.
                          
Školský vek (6 – 12 rokov)
     Deti školského veku znášajú separáciu od rodičov lepšie, ale veľmi sa obávajú medicínskych procedúr. Deti v tomto veku je vhodné začať pripravovať na operačný zákrok jeden alebo dva týždne dopredu. Potrebujú vedieť podrobné informácie o tom, čo bude pred, počas a po operácii. S dieťaťom sa treba rozprávať o jeho obavách a úprimne odpovedať na jeho otázky. Dieťaťu môžeme ukázať obrázky, ktoré mu pomôžu pochopiť čo sa bude diať. Deti v školskom veku sa často obávajú ako operácia zmení ich výzor, že sa zobudia počas operácie, preto ich treba ubezpečiť, že budú uspané a počas operácie nebudú nič cítiť. Niekedy deti môžu byť podráždené alebo naopak tiché, je to normálne v každom prípade ich treba podporovať. Počas hospitalizácie sú dôležité návštevy príbuzných, priateľov a udržiavanie kontaktu s rodinou pomocou telefónu, emailu a pod.

Adolescentný vek (13 rokov a viac)
     U dospievajúcich je prítomné abstraktné myslenie, dokážu pochopiť funkcie tela, podstatu problému a príčinu operácie, chcú vedieť výsledok operácie, a čo bude nasledovať. Dospievajúci by mali byť aktívnymi účastníkmi v rozhodovaní o tom, čo sa s nimi deje, vrátane starostlivosti, ktorú dostávajú. Treba z nich urobiť partnerov v rozhodnutiach a dať im, čo najväčšiu kontrolu ako je možné. Dospievajúci môžu byť nahnevaní ak si myslia, že zdravotníci majú pred nimi nejaké tajnosti. Potrebujú vedieť, čo sa deje s ich telom, vhodné je otvorene diskutovať o ich obavách, treba ich povzbudzovať ku kladeniu otázok ohľadom ich stavu. Často sa obávajú, že sa prebudia počas operácie, majú obavu z bolesti, zo smrti. Potrebujú vysvetlenie a uistenie, že sa nezobudia počas operácie, ale po skončení operácie sa zobudia. Predmetom záujmu je aj umiestnenie a rozsah jaziev, pretože dospievajúci sa obávajú o svoj vzhľad a zmeny zovňajšku.
    Adolescenti nemusia spolupracovať alebo sú utiahnutí, treba im nechať nezávislosť, ak je to možné, ale dať im vedieť čo sa od nich očakáva a poskytnúť príležitosť robiť reálny výber možnosti, a tým zvýšiť ich pocit nezávislosti. Dôležité je rešpektovanie súkromia, napr. vždy zaklopať na dvere, upozorniť na našu prítomnosť, zabrániť trápnej situácii, ak je adolescent obnažený. Môžu sa vyskytovať časté výkyvy nálad, môže sa stať, že odmietajú hovoriť alebo odpovedať na otázky, môžu chcieť byť samy alebo naopak potrebujú viac pozornosti ako je obvyklé. Vhodné sú návštevy priateľov, udržiavanie kontaktu cez telefón, e-mail.

Príprava rodičov
     Rodičia by mali byť partnermi v prípravnom procese, preto by mali dostávať informácie nielen o zákroku a postupnosti udalostí, ale tiež pravidlá a odporúčania ako poskytovať podporu a pripraviť dieťa na skúsenosť s operačným výkonom. Je dôležité rodičov povzbudzovať vo výchove dieťaťa napriek obmedzeniam, ktoré môžu byť spôsobené chorobou alebo zranením. Niektoré nemocnice majú k dispozícii informácie týkajúce sa hospitalizácie a chirurgických výkonov aj na svojich webových stránkach (Bayne, Kirkland, 2008, s. 36-39).

Herná terapia a špeciálna bábka
     Ochorenie a s ním spojená hospitalizácia, odlúčenie od rodičov a očakávaný operačný zákrok predstavuje pre dieťa emotívne napätú situáciu. Aj keď operačný výkon prebieha v celkovej anestézii, v rámci prípravy na operáciu musí dieťa podstúpiť početné procedúry, ktoré pôsobia stresujúco napr. prijímací proces, krvné testy, transport na operačnú sálu, pobyt na JIS-ke a pod. V rámci prípravy dieťaťa na hospitalizáciu je vhodné využiť hernú terapiu. Jedná sa o psychoterapeutickú metódu, ktorej hlavnou úlohou je eliminovať stres dieťaťa z dôvodu hospitalizácie a vytrhnutia z domáceho prostredia a formou hry pripraviť dieťa na plánovaný výkon. Hra je vždy efektívnou stratégiou v príprave dieťaťa, znižuje úzkosť a zvyšuje dôveru k zdravotníckemu personálu. U malých detí sú vhodné omaľovánky, knižky doplnené textom súvisiacim s hospitalizáciou a liečbou. Pre dospievajúcich sú vhodné brožúry doplnené obrázkami alebo fotografiami. V rámci prípravy je možné využiť rôzne pomôcky a materiály v závislosti od veku dieťaťa. Príprava dieťaťa má byť názorná a zrozumiteľná. K demonštračnej hre môžeme použiť vlastné hračky detí, špeciálne bábky (Zanovitová, Chylová, 2005) (obr. 2 - 5) alebo upravené bábiky. Vhodné a obľúbené sú originálne zdravotnícke pomôcky napr. operačné čiapky, chirurgické rukavice, injekčné striekačky, fonendoskop, ovínadla a pod. (Sedlářová, et al., 2008. s. 164).


Obr. 2 - 3 Príprava dieťaťa na diagnostický alebo terapeutický zákrok s použitím špeciálnej bábky
(Zdroj: Zanovitová, Chylová, 2005. Fotoarchív : Zanovitová, Chylová, použité so súhlasom autorov)


     Dôležité je umožniť prítomnosť rodičov počas celej doby hospitalizácie, pri operačnom zákroku umožniť prítomnosť rodiča na operačnej sále počas úvodu do celkovej anestézie. Úlohou zdravotníckeho personálu bezprostredne pred operáciou je čo najviac skrátiť čas čakania, a tak zmierniť pocity strachu a úzkosti. Mladšie deti sa zabavia ako zvyčajne, staršie deti je potrebné zamestnať. Dôležité je povzbudenie a pochvala napr. za statočné správanie a pod. V súčasnosti často s deťmi bezprostredne pred operáciou trávia čas rodičia, ktorí chcú podporiť dieťa bezprostredne pred a po chirurgickom výkone a ich prítomnosť poskytuje dieťaťu istotu a komfort. Rodičom je potrebné poskytnúť informácie ohľadom oblečenia a správania sa počas úvodu do anestézie. Veľmi negatívne na dieťa, ale aj rodiča, pôsobí ak dieťa čaká na operáciu a tá je z nejakého dôvodu odložená (Ondriová, Sinaiová, 2011, s. 263).

Obr. 4 - 5 Využitie špeciálnej bábky u onkologicky chorých detí
(Zdroj: Zanovitová, Chylová, 2005. Fotoarchív : Zanovitová, Chylová, použité so súhlasom autorov)