Ošetrovateľské postupyv chirurgii
Vybrané psychické problémy v špeciálnej chirurgii

Strach z bolesti

    V perioperačnom období sa môžeme stretnúť u pacientov so strachom súvisiacim s bolesťou. Jeho vznik podmieňuje typ operácie, jej náročnosť a dĺžka operácie, ktorú má podstúpiť a prítomnosť bolesti v predoperačnom období. Pacient v predoperačnom období verbalizuje strach v súvislosti s jej prítomnosťou aj v pooperačnom období - súvis medzi strachom a pooperačnou akútnou a chronickou bolesťou. U niektorých z pacientov obavy a strach môžu podmieňovať vznik úzkosti, depresie, pociťovanie chronickej únavy, nechutenstvo a poruchy spánku a v správaní až neochotu spolupracovať pri liečbe primárneho ochorenia. Neochota sa prejavuje ako odmietanie liečebného režimu, kedy pacient napr. odmieta chirurgické riešenie svojho problému alebo ho opakovane odkladá, hľadá alternatívne nechirurgické spôsoby riešenia, je negativistický v postojoch a v správaní, verbalizuje pocit ohrozenia a obavy, pochybnosti o možnostiach liečby, nedôveru, bezradnosť. Prítomnosť strachu z bolesti má dopad aj na fungovanie jednotlivých telesných systémov a prítomnosť vegetatívnych symptómov, akými sú hypertenzia, tachykardia, tachypnoe, bradypnoe, dyspnoe pre subjektívny nedostatok vzduchu, potenie, sucho v ústach, hypertonus a zhoršenie bolesti. Bolesť podmieňuje a zintenzívňuje strach, a tak sa vytvára bludný kruh. Strach má vplyv na zhoršenie bolesti, hlavne jej intenzity, čo má negatívny dopad na emočný stav pacienta, prežívanie a v konečnom dôsledku aj na kvalitu jeho života.                         

Príklad prítomnosti strachu súvisiaceho s bolesťou u pacienta v perioperačnom období:

pred operáciou:
„Neviem, čo mám očakávať, mám stále bolesti, nie som si istý, že je operácia práve riešením, ktoré ma zbaví bolesti. Viete, mám známeho, ktorému operácia ešte pohoršila? Čo ak to bude tak aj u mňa? Čo ak tá bolesť bude ešte väčšia? Zaručí mi to niekto, že to tak nebude? Ale mám bolesti dlhšie, nedá sa mi fungovať a ani to už vydržať. Operácie sa veľmi bojím. Takého niečo podstúpim prvýkrát. Neviem, či sa bojím viac operácie alebo bolesti, ktorá bude po operácii.“

po operácii:
Hovoril som to, že budem mať bolesti aj po operácii. Stále ich mám. Neviem, či je to normálne? Čo mi na to ako odborníci poviete? Nikto mi nič nehovorí a nevysvetlí. Sestry mi povedia, aby som sa obrátil na svojho lekára a lekár mi povie, že to chce čas, že to prejde, lebo je to krátko po operácii? Ale čo robiť, stále ma to tam bolí, aj keď je pravda, že menej. Stále rozmýšľam o tom aj v noci, nespím, to sa nedá, keď dookola rozmýšľate, čo s touto bolesťou, ako dlho ešte a aj Vás to niekedy aj v noci boli? Mne to, čo mi dávate, nestačí, stále sa dožadujem viac liekov, ja to viem. Ale dostanem odpoveď, vraj nemôžem viac, lebo to musí ísť podľa predpisu lekára. Vraj by som sa aj predávkoval tými liekmi! No to je robota. Myslel som, že keď som v nemocnici, dostanem lieky aké ja chcem, a kedy ich potrebujem. Nemôžem byť ešte viac chorý, ako som bol predtým? A vraj som aj nepríjemný v správaní až agresívny. No viete, ale ja len poviem, že ma to bolí a stále. To je agresia? Ja sa len bojím, aj keď som muž!“