BENÍGNE OCHORENIA
PRSNÍKA
Medzi benígne ochorenia prsníka patrí široká škála diagnóz, ktoré vychádzajú zo zmien duktov, terminálnej duktálno-lobulárnej jednotky žľazy, mezenchýmu (strómy) žľazy ako aj z okolitého tukového tkaniva. Niektoré benígne lézie sú bežným fyzikálnym vyšetrením, či ultrasonografiou alebo mamografiou ťažko odlíšiteľné od malígnych nádorov. V prípade pochybností o dignite nádoru by mala každej chirurgickej liečbe predchádzať bioptická diagnostika nálezu. Skupinu benígnych ochorení prsníka môžeme rozdeliť na nenádorové a nádorové lézie (benígne nádory prsníka) (tab. 1). Tab. 1 Benígne ochorenia prsníka
Nenádorové lézie Duktektázie Patrí medzi chronické nešpecifické zápalové ochorenie prsníka. Jeho podstatou je zmnoženie väziva okolo veľkých vývodov mliečnych žliaz so súčasnou zápalovou reakciou. Vzhľadom na retroareolárnu lokalizáciu môže spôsobovať deformáciu kože s retrakciou bradavky, čo môže klinicky imitovať karcinóm. Periduktálna mastitída a abscesy Zápal prsnej žľazy je typický pre dojčiace matky, hlavne v prvých 2 - 3 týždňoch laktácie (puerperálna mastitída). Infekcia vzniká ascendentne cez ragády na bradavke a areole. Najčastejším vyvolávajúcim činiteľom je Staphylococcus Aureus. Riziko infekcie zvyšujú nesprávne techniky dojčenia ako aj používanie odsávačiek mlieka. Diagnostika počas dojčenia zvyčajne nerobí problémy. Dominantným príznakom býva horúčka, bolestivosť, začervenanie a opuch prsníka a hnisavý výtok z bradavky. V prípade ohraničenia zápalu dochádza ku vytvoreniu abscesu. Abscesy prsníka vyžadujú chirurgickú drenáž, ktorá sa vykonáva zväčša ambulantne. Kým sa prsník nezahojí, treba prerušiť dojčenie, no je nutné niekoľkokrát denne ho vyprázdňovať odstrekovaním mlieka, aby sa predišlo bolestivým opuchom. V niektorých prípadoch dochádza ku recidívam subareolárneho abscesu (periduktálna mastitída), ktorý pri nesprávnej liečbe môže prejsť do chronicity a vytvárať fistuly. V zriedkavejších prípadoch sa mastitída môže vyskytnúť aj v nelaktujúcom prsníku na podklade dlaždicovej metaplázie mammárnych vývodov a ich uzatváraním. Tuková nekróza Tuková nekróza vzniká pri poškodení periglandulárneho tuku prsníka rôznymi inzultmi - tupé poranenie, následkom operácie či po rádioterapii. V procese hojenia sa v danej oblasti vytvára jazva s kalcifikáciami a granulomatóznou reakciou. V niektorých prípadoch je proces jazvenia nedokonalý a dochádza ku vytvoreniu olejových cýst. Oba nálezy môžu klinicky imitovať tumor prsníka, ktorý vzhľadom na precipitáciu vápnika v jazve môže robiť diagnostické problémy. Odlíšenie od karcinómu býva aj pri mamografickom vyšetrení často problematické. V prípadoch diagnostických pochybností je namieste overenie nálezu bioptizáciou. Fibrocystická choroba (dysplázia) Predstavuje komplexnú zmenu mliečnej žľazy. Podstatou je nárast podielu väzivovej zložky žľazy s jazviacimi a sklerotizujúcimi procesmi so súčasným zanikaním žľazového parenchýmu a vytváraním cýst. Často vytvára výrazný palpačný nález na prsníku a rovnako môže robiť diagnostické problémy, hlavne pri odlíšení od zhubných nádorov. Malígna transformácia je pri fibrocystickej chorobe nepravdepodobná. Isté riziko prechodu do malignity vzniká pri náleze proliferatívnych zmien v teréne fibrocystickej choroby. Benígne nádory prsníka Fibroadenóm (FA) Fibroadenóm je najčastejším benígnym nádorom prsníka žien do 30 rokov. S pribúdajúcim vekom jeho výskyt klesá, po menopauze je zriedkavý. Má belavú farbu a tuhú elastickú konzistenciu, býva dobre ohraničený a opuzdrený. Mikroskopicky je prítomná epitelová zložka s myoepiteliami a fibroblastická stróma bez atypií a proliferácií. V niektorých prípadoch sa však môže v teréne FA, podobne ako pri fibrocystickej chorobe, nachádzať proliferatívna lézia alebo dokonca karcinóm. Pri malých fibroadenómoch bez symptomatológie a bez rastovej progresie možno tumor iba sledovať, pretože ten môže často spontánne regredovať. Pri väčších nálezoch alebo pri diagnostických pochybnostiach je metódou voľby chirurgická extirpácia. Fyloidný tumor (cystosarcoma phyllodes) Fyloidný tumor je rýchlo rastúci zmiešaný nádor prsníka. Väčšinou má benígny potenciál s tendenciou k lokálnym recidívam a malígnemu zvratu. Nádory sú charakteristické veľkými rozmermi. Priemerná veľkosť tumoru býva okolo 5 cm, avšak vyskytujú sa tumory až do 30 cm. Zaraďuje sa medzi nádory neistej biologickej povahy. Jeho výskyt je pomerne zriedkavý, približne dva prípady na milión žien. Ochorenie postihuje ženy rôzneho veku, predominantný výskyt je u žien od 35 do 55 rokov s vrcholom výskytu po menopauze. Etiológia fyloidného tumoru je neznáma, možný je vývoj z fibroadenómu. Fyloidné nádory majú histologicky veľmi široké spektrum, od benígnych až po zhubné lézie s metastázami. Väčšina (60 - 90 %) tumorov býva benígnej etiológie, zvyšok je malígnej povahy. Význam pri diagnostike má klinické vyšetrenie. Podozrenie na fyloidný tumor môže byť z anamnestického údaja o rýchlo rastúcom nádore. Rast fyloidného tumoru je podstatne rýchlejší ako fibroadenómu. Palpačný nález je podobný ako pri fibroadenóme, palpačne sa prejavuje ako tvrdá, mobilná, dobre ohraničená, hladká, multinodulárna objemná a nebolestivá masa. Niekedy pri rýchlom raste tumoru je koža prsníka červená a teplá. Pri diagnostike zobrazovacie metódy nedokážu odlíšiť FA od fyloidného tumoru, rovnako nedokážu rozlíšiť benígnu formu od malígnej. Presnejšie informácie získame z biotického vyšetrenia. V liečbe sa uplatňuje chirurgické odstránenie nádoru. Pri benígnej forme je prežívanie vynikajúce, pri malígnych formách sa prežívanie znižuje v závislosti od štádia ochorenia. Intraduktálny papilóm Papilómy prsníka patria medzi proliferatívne lézie. Podkladom je tvorba jemných vaskularizovaných stromálnych papíl v mliečnych vývodoch, ktoré môžu vytvárať až obštrukciu duktov. Papilómy môžu byť pomerne objemné, solitárne ale aj mnohopočetné a drobné. Lézie sú ostro ohraničené, cystoidného, na reze hrozienkovitého tvaru. Medzi typické klinické príznaky patrí hmatný tumor a patologický výtok z bradavky, ktorý môže mať rôzny charakter – od vodnatého až po krvavý. V diagnostike sa okrem bežných zobrazovacích metód využíva aj duktografia a cytologické vyšetrenie výtoku. V niektorých prípadoch môže dôjsť ku malígnej transformácii a vývoju papilárneho karcinómu. V liečbe oboch foriem – benígnej i malígnej sa uplatňuje chirurgické odstránenie. |
