Ošetrovateľské postupyv chirurgii
Benígne a malígne ochorenia prsníka

ANATÓMIA PRSNÍKA A AXILY

     Pre správnu interpretáciu nálezov a plánovanie chirurgických zákrokov je nevyhnutné poznať podrobnú anatómiu prsníka a axily.

Anatómia mliečnej žľazy

     Teleso mliečnej žľazy je tvorené lúčovito usporiadanými lalôčikmi (lobi mammae), ktoré sú tvorené základnými jednotkami - alveolami. Z lalôčikov vychádzajú mliekovody (ducti lactiferi), ktoré sa pod bradavkou rozširujú a vytvárajú rezervoár (sinus lactiferus), funkčný hlavne počas dojčenia. Mliekovody sa lúčovito zbiehajú a v počte 15 - 20 ústia na prsnej bradavke (mammile), ktorá je v strede prsného dvorca (areola mammae). Okolie žľazového parenchýmu je obklopené tukovým tkanivom (corpus adiposum mammae) a je tenkými ligamentami pripojené na svalovú fasciu m. pectoralis major.

Anatómia cievneho zásobenia a inervácie

     Prsná žľaza má bohaté cievne zásobenie z viacerých zdrojov. Najhustejšie zásobenie je vytvorené v oblasti prsného dvorca a bradavky, kde vytvárajú plexus subdermalis. Prívod krvi zabezpečujú tri hlavné skupiny:

1.    Arteria thoracica interna
Táto artéria predstavuje hlavnú artériu prsnej žľazy. V angloamerickej literatúre býva označovaná aj ako internal mammary artery (IMA). Odstupuje z a. subclavia a prebieha parasternálne kaudálnym smerom po vnútornej strane hrudníka. Vo výške VI. a VII. rebra sa delí na konečné vetvy a. musculophrenica a a. epigastrica superior. Pri svojom vnútrohrudníkovom priebehu vytvára rr. intercostales anteriores, ktoré anastomozujú s rr. intercostales posteriores vychádzajúcimi z hrudnej aorty. Ventrálnym smerom odstupujú z a. thoracica interna perforátory, ktoré vytvárajú samotné vyživovacie cievy pre mliečnu žľazu - rr. mammarii.

2.    Arteria axillaris
Pre zásobovanie prsníka majú kľúčové postavenie jej tri vetvy: a. thoracica lateralis, a. thoracoacromialis a a. thoracica suprema.

3.    Perforátory
Pozdĺž celého priebehu interkostálnych artérií sú vytvorené perforátory na zásobovanie mliečnej žľazy.

Venózna drenáž odpovedá arteriálnemu zásobeniu v opačnom smere. Rovnako názvy hlavných žíl majú totožné mená. Krv je následne odvádzaná cez v. subclavia do v. cava inferior a do srdca.

Inervácia prsníka je zabezpečovaná vetvami z III. - VI. interkostálneho nervu. V kraniálnej časti prsníka sú niektoré oblasti inervované vetvami z plexus cervicalis.

Anatómia axily

     Anatómia axily a lymfatického systému prsnej žľazy je dôležitá z hľadiska šírenia nádorového ochorenia prsníka do lymfatických uzlín v axile. Pri operácii v tejto oblasti je dôležité presné rozpoznanie dôležitých nervovo-cievnych štruktúr, ktorých poškodenie môže viesť ku rôzne závažným komplikáciám.
     Samotnú axilu si môžeme predstaviť ako ihlan, ktorého jednotlivé steny sú tvorené svalmi. Mediálna stena je tvorená m. serratus anterior, prednú stenu tvorí m. pectoralis major, zadnú stenu m. latissimus dorsi a m. teres major a laterálnu stenu tvorí vnútorná strana ramena s priľahlými svalmi. Obsahom axily je tukový vankúš s množstvom lymfatických uzlín, cez ktoré prúdi lymfa z hornej končatiny a trupu od úrovne pupka, teda aj z oblasti prsníka. Vrchol ihlanu tvorí v. subclavia, ktorej poranenie môže spôsobiť pri operácii až život ohrozujúce krvácanie. Na hrudnej stene prechádza ventrálne po zuboch m. serratus anterior n. thoracicus longus, ktorého poranenie spôsobuje odstávanie lopatky. Dorzálne sa v axile nachádza torakodorzálny nervovo-cievny zväzok. Pri poranení nervu v tejto oblasti dochádza ku zníženiu svalovej sily hornej končatiny. Naprieč axilou prechádzajú 1 - 2 senzitívne vetvy n. intercostobrachialis, ktorých prerušenie spôsobuje zníženie citlivosti až anestéziu na vnútornej strane ramena.
     Z chirurgického hľadiska rozlišujeme tri etáže axilárnych lymfatických uzlín. Hranicu jednotlivých etáží tvoria okraje m. pectoralis minor. Toto rozdelenie má praktické uplatnenie pri disekcii axily (odstraňovaní lymfatických uzlín), kedy sa zvyčajne odstraňujú uzliny z I. a II. etáže. I. etáž je laterálne od m. pectoralis minor, II. za daným svalom a III. etáž sa nachádza mediálne od malého prsného svalu.

     Za účelom topografickej orientácie na prsníku ako aj na presný opis lokalizácie patologických nálezov rozdeľujeme prsník na päť častí – štyri kvadranty (horný a dolný vonkajší /laterálny/ a vnútorný /mediálny/ kvadrant) a centrálny areolomamilárny komplex. Na ešte detailnejšiu lokalizáciu môžeme použiť označenie lézii pomocou tzv. ciferníkového modelu, kde pomyselný hodinový ciferník vytvára areola.